Quo vadis núdzový stav

Autor: Marián Viskupič | 25.2.2021 o 8:32 | Karma článku: 2,36 | Prečítané:  323x

Všetci sme už unavení. Je takmer rok, čo coronavírus vstúpil do našich životov. Covid-19 ovplyvňuje naše zdravie, ekonomiku a vstupuje do života ľudí aj celej spoločnosti viac, ako je nám milé. 

Od začiatku hovorím, že sa musíme naučiť žiť s coronavírusom. Ako pandémia postupuje, toto tvrdenie dostáva postupne iný, hodne smutnejší význam...so zhoršujúcou sa situáciou a pribúdajúcimi obeťami je táto úloha stále ťažšia. Môžeme hovoriť, že hnusobu porazíme. Všetci sme povinní urobiť maximum pre zvládnutie epidémie a jedného dna budeme môcť povedať, že je covid pod kontrolou. Ale aj tak to bude znamenať, že sme sa naučili s coronou žiť.

Dnes rozhodujeme o predĺžení núdzového stavu. Nie je to ani zďaleka jednoduchá záležitosť. Aktuálne je ťažko povedať, čo je správne riešenie. Krajiny bojujú s covidom rôznymi prostriedkami, rôznymi stratégiami a aj s rôznymi výsledkami. Dokonale účinný recept zatiaľ neexistuje. Nádejou je vakcinácia, ale ako vidíme rýchle mutácie coronavirusu, aj vakcinácia pravdepodobne bude musieť byť opakovaná (ako každoročné očkovanie proti chrípke).

Pravdepodobne až história zodpovie otázku, čo bolo správne. Situácia je zložitá a je úplne prirodzené, že aj my poslanci máme rôzne pohľady. Nemáme zlatý recept, skôr má každý z nás nejaký názor. Vnímame situáciu v našom okolí, dramatickú situáciu v nemocniciach, nespokojných živnostníkov, obchodníkov či pracovníkov služieb tiež v existenčnom ohrození, počúvame odôvodnenie vlády v NR SR. Postoj k núdzovému stavu je rozdelený koalično-opozičnou líniou a nemám z toho dobrý pocit. V prípadoch, keď ide o celú krajinu, o všetkých občanov, deliace čiary by mali byť namaľované inak. Otázku núdzového stavu považujem skôr za hodnotovú tému.        

Dovolím si predostrieť môj pohľad. Núdzový stav má slúžiť na prekonanie šoku, na prekovanie akútnej krízovej situácie. Nemôžeme si na núdzový stav zvykať. Núdzový stav uľahčuje štátu riešenie situácií a sťažuje resp. obmedzuje život občanom. Mám za to, že štát so všetkými možnosťami a prostriedkami by mal zvládať aj ťažké situácie, a naopak občanom by mal život uľahčovať. Po roku života s Covidom, sa problémy ktoré spôsobuje, stali takmer „novým normálom“. Procesy by mali byť prispôsobené tak, aby krajina dokázala fungovať aj bez núdzového stavu. Ľudia už potrebujú nádej, potrebujú mať pocit normálneho života. Dnes už nikto nepodceňuje nebezpečenstvo covidu. Priamo alebo vo svojom okolí máme ťažké alebo aj smutné priebehy ochorenia. Bezpečnostné opatrenia dodržiavame hlavne kvôli sebe a svojim blízkym. Neprestaneme ich dodržiavať, ak nebude núdzový stav. Áno, je aj skupina ľudí, ktorí opatrenia nedodržiavajú – ale ak ich nedodržiavajú v núdzovom stave, tak v situácii bez núdzového stavu sa nič nezmení. A možno aj áno, časť ľudí prestane mať motiváciu rebelovať a tiež sa prepnú do módu ochrany svojho zdravia.

Najväčší problém je situácia v nemocniciach. Do nemocníc musí smerovať všetka energia, ľudská, materiálna i finančná. Do boja je potrebné naplno zapojiť aj obvodných lekárov. Musíme začať covid liečiť pred tým, než sa ľudia v zlom stave dostanú do nemocnice. A aj naopak, riešiť následný doliečovací proces mimo tak vzácnych lôžok a personálu, potrebných na ťažké akútne stavy.

Ťažká situácia a väčšina problémov sa koncentruje v zdravotníctve. Práve zdravotnícky manažment krízy je zásadný – preto mimoriadna situácia v zdravotníctve je úplne na mieste. Ale krajina ako celok musí žiť.

Ako som už spomínal, ľudia potrebujú nádej. Obchodníci, či pracovníci v službách s hlavným problémom, ktorým je počet hospitalizovaných a počet úmrtí, nemajú dočinenia. Som presvedčený, že práve otvorené malé prevádzky by boli oázami zodpovednosti – pretože majitelia majú existenčný záujem, aby mohli byť otvorení. Preto si myslím, že musíme v bojí proti korone zvoliť iné prostriedky, ako len zatvárať prevádzky. Zatvorené sú mesiace a zjavne to k cieľu nevedie.

Okrem toho kladiem si otázku, že ako ovplyvní mobilitu to, že si niekto ide kúpiť kvety do Lidlu alebo do kvetinárstva. Kvetinárstvo je stále zavreté, Lidl je stále otvorený. Takisto detské oblečenie alebo ísť ku kaderníkovi.

Kaderníčky vraj môžu chodiť ku zákazníkom domov. Keď môžu chodiť a potenciálne roznášať vírus a nakaziť aj členov rodiny, naozaj nerozumiem prečo nemôžu návštevníci prísť do vydezinfikovaného kaderníctva so stanovenými bezpečnostnými štandardmi. Obchody s nábytkom, to sú všetko veľkometrážne predajne, kde nie je najmenší problém dodržať bezpečnostné pravidlá.

Keď kaderníčka chodí po bytoch, určite nevystavuje bločky - nechce mať s nikým opletačky. Svoju prácu robí načierno. To sa týka aj viacerých, alebo možno mnohých reštaurácií, alebo iných podnikov, obchodov a servisov. Ľudia sa jednoducho prispôsobia akýmkoľvek opatreniam, ktorým sú vystavení. Ale bolo by rozumné, bez ideológií sa na to pozrieť a prispôsobiť pravidlá reálnemu životu.

Toto však z mojej strany nie je apel na bezhlavé otváranie. Skôr návrh na postupné otváranie za zmysluplných podmienok.

Vnímam komplikovanosť covid situácie, ale ľudia potrebujú vidieť svetlo na konci tunela, potrebujú vidieť, že všetky opatrenia a strádanie má nejaký zmysel. Naša šance je motivovať ľudí. Možnosti tlaku vidím už ako vyčerpané. Všetci máme už dosť príkazov a zákazov.

Správnosť našich dnešných rozhodnutí posúdi až história. Môžem sa mýliť. Ak to tak bude, priznám si to, dnes však nedokážem za núdzový stav zahlasovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa na AstraZenecu sťažujú najviac, odborníci ju aj tak odporúčajú

Pri AstraZenece zatiaľ nehlásili žiadne úmrtie. Očkujú ňou mladších ľudí.

Moderná krajina

Sú svetová špička, vie o tom aj americká armáda. Zostali však na Liptove

Získali trojmiliónovú investíciu.


Už ste čítali?