Gastráčovému impériu som stúpil na prsty...teraz vracia úder

Autor: Marián Viskupič | 10.10.2020 o 11:46 | (upravené 11.10.2020 o 16:31) Karma článku: 13,02 | Prečítané:  9042x

Téma gastráčov je veľmi horúca. Asi ako práve sa variaca polievka. Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny finišuje s novelou Zákonníka práce, ktorá zdobrovoľní gastrolístky s finančnou náhradou, samozrejme za rovnakých podmienok.

Zamestnanci dostanú možnosť výberu, odstráni sa zbytočná regulácia a štátom garantovaný biznis. Zníži sa byrokracia na strane zamestnávateľov i na strane gastroprevádzok, uľahčí sa situácia samotnému zamestnancovi. A do slovenského podnikateľského prostredia zavanie vánok slobody.

Zopakujme si pár základných faktov. Odkedy Feničania vymysleli peniaze, platí že sa za ne najete vždy a všade. Zároveň odvtedy nikto nevymyslel jednoduchší spôsob, ako za poskytnutú službu zaplatiť peniazmi (či už hotovostne alebo bezhotovostne).

Všetky ostatné systémy, nech sa tvária akokoľvek, sú v skutočnosti komplikáciou. Slúžia na to, aby do reťazca zamestnávateľ – zamestnanec – gastroprevádzka vstúpil niekto ďalší. Platí ďalšie zákonné  pravidlo – základným znakom podnikania je tvorba zisku. Ak do spomínaného reťazca vstupuje ďalší článok, je to jednoznačne za účelom dosiahnutia zisku. Čo je samozrejme úplne v poriadku, sme trhová ekonomika. Podnikanie plne podporujeme a chceme vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie. Riešime jedinú vec – pri stravovaní zamestnancov nie je žiadny dôvod, aby štát garantoval pár firmám ich vysokoziskový biznis. Práve zdobrovoľnenie prináša najslobodnejšiu situáciu pre všetkých a takto vytvára priaznivé trhové prostredie.  

Ak sa ľudia dobrovoľne rozhodnú pre gastrolístky, emitenti sa nemajú čoho báť. Bez problémov sa udržia na trhu, veď podľa ich slov poskytujú kvalitnú a žiadanú službu. Ich intenzívny (a dovolím si povedať, že aj neférový a drahý) boj za zachovanie svojej exkluzivity však hovorí niečo iné.

Poďme konkrétne:

Na moju tlačovú konferenciu https://www.youtube.com/watch?v=of5SBRQ8An4 reagovala Asociácia moderných benefitov (AMOBE) nasledovným článkom, plným pseudoargumentov:

https://www.amobe.sk/aktuality/gastrolistky-maju-opodstatnenie-alebo-preco-sa-poslanec-viskupic-myli

Skúsim opäť vyvrátiť pár mýtov:

Zástupcovia Asociácie moderných benefitov (AMOBE) tvrdia, že mnou prezentovaný obrat emitentov stravných lístkov 70 mil€ je o 100% nadsadený.

AMOBE spočítalo obraty iba svojich 3 členov (EDENRED Slovensko s.r.o., UP Slovakia s.r.o. a DOXX-Stravné lístky spol. s r.o.). Prezentovaná suma 35 mil€ tak hovorí o ročnom obrate ich členov, nie o celkovom obrate sektora sprostredkovania stravného. Použime posledné dostupné čísla za rok 2018. Ku obratu členov AMOBE potrebné pripočítať obrat firmy Sodexo resp. jej nástupcu, cca 10,5mil€. Zároveň AMOBE mlčí o ďalších firmách, ktoré sa venujú elektronickým dobíjateľným stravovacím kartám, alebo jednoducho povedané elektronickým gastráčom. Spoločnosť GGFS s.r.o. (Callio Carta) mala celkové výnosy 13,2mil eur. Spoločnosť Axasoft (stravovacia karta Stravenka) mala celkové výnosy 16.2mil eur a elektronickým stravným lístkom sa venuje aj Slovenská pošta. Konkrétnu sumu z celkového obratu spomínaných firiem, viažucu sa na gastráče, je možné bez znalosti interného účtovníctva iba odhadnúť.

Ďalší spôsob odhadu obratu je cez celkovú sumu sprostredkovaného stravného. Môj odhad celého trhu na úrovni 700 mil€ ročne, AMOBE opravilo na 800 mil€. Som presvedčený, že na rozdiel od obratov, ktoré rátali iba za svojich členov, hodnotu sprostredkovaného stravného odhadli za celý segment. Chyba? Skôr zámer. Lebo percentá provízií. O iných percentách rozprávajú a iné si reálne účtujú. Ako to funguje?

Emitenti si účtujú zákonom stanovenú províziu 3% na strane zamestnávateľa. Províziu pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje. Pohybuje sa však približne na úrovni 5,5%. Týmto výpočtom sa dopracujeme k celkovej sume obratu 68 mil€. Ďalšou „drobnou“ zradou je, že emitenti províziu pri spätnom výkupe počítajú zo sumy s DPH. Navyše predaj i spätný výkup straveniek dokážu zaťažiť aj ďalšími poplatkami – za spracovanie či odoslanie, za expresné preplatenie a pod.

Budem však veľmi rád, ak AMOBE urobí skutočne kvalifikovanú a presnú analýzu obratu celého sektora. Nie dve krajné čísla, ktoré sa im najviac hodia.             

Pozrime sa aj na ziskovú maržu spomínaných spoločností:  

V predchádzajúcich rokoch sa ich miera ziskovosti pohybovala okolo 40 %. Koľko iných firiem s tržbami aspoň 5 mil. EUR bolo podobne úspešných? Podľa údajov v databáze Indexpodnikatela.sk žiadna. Nie je žiadny dôvod, štátom garantovať takto vysoko ziskový biznis.  

Pri pohľade na graf je však namieste ďalšia otázka. Prečo ziskovosť v posledných rokoch klesá? Príklad jednej zo spomínaných spoločností z roku 2019:

Up Slovensko, s. r. o. – rok 2019

https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/7072858

Výnosy: 12.948.813,- riadok 02 výkazu ziskov a strát, strana 10 účtovnej závierky

Náklady: 9.971.265,- riadok 10 výkazu ziskov a strát, strana 10 účtovnej závierky

Zisk cca 22%

Avšak pri nákladoch vidieť:

Služby: 3.634.540,-

Z toho:

1.107.735,-  ide o služby, licencie, know-how do zahraničia– bod 40 poznámok k UZ (strana 40)

1.122.419,- tovary pre Up Česká republika s.r.o – bod 40 poznámok k účtovnej závierke (strana 40)

Prečo sú tieto služby a tovary brané zo zahraničia? Aké zásadné know-how môže byť na gastrolístkoch? Týmto odíde zo Slovenska a zdaní v zahraničí cca 2,2 milióna eur ročne. Ak by sa takto nevyťahovali zisky do zahraničia, zisková marža by bola omnoho vyššia. Znovu len konštatujem, že nevidím dôvod, aby štát takúto ziskovú formu podnikania garantoval zákonom.

Poďme k ďalším výhradám AMOBE.

Tvrdia, že s väčšou slobodou zamestnanca bude mať zamestnávateľ vyššie náklady a administratívu. Všetko na svete je jednoduchší postup, než každý mesiac robiť kôpky papierových gastráčov pre všetkých zamestnancov, prepočítať každú kôpku so zamestnancom a oproti podpisu ju každému odovzdať...účtovníčky by vedeli rozprávať. Naproti tomu je finančná náhrada jeden klik v účtovnom a mzdovom systéme. 

Spýtajte sa aj vo väčšej reštaurácii, aká práca je s prijatými gastráčmi. Koľko trvá, kým sú preplatené a koľko to celé stojí. Je riešenie elektronická gastrokarta? Potrebujete ju mať? Veď klasická debetná či kreditná karta zvládne po isté. Máloktorý zákazník tuší, že keď zaplatí za obed gastrokartou, reštaurácia ešte žiadne peniaze nedostala. Pre reštauráciu ešte len začína proces, na konci ktorého po niekoľkých dňoch dostane platbu poníženú o províziu emitenta.

Áno, zákon hovorí, že príspevok na stravovanie musí byť poskytnutý vopred, teda na začiatku mesiaca na ktorý je určený. AMOBE tvrdí, že toto bude veľmi administratívne náročné, a že teda príspevok na stravovanie nemôže byť poskytnutý spolu so mzdou, lebo tá sa vypláca spätne. Ale môže a jednoducho – bude vyplatený v mzde o mesiac vopred (teda v januárovej výplate už bude poskytnuté stravné na február).  

A spomínaný problém exekúcií? Fakt práve exekúcie majú byť hlavným dôvodom na zachovanie a výhodnosť stravných lístkov? Slovensko resp. jeho občania majú problém s exekúciami, ale tak ako ho gastrolístky nevyriešili doteraz, nevyriešia ho ani pre budúcnosť.

Bežne zamestnávateľ nezabezpečuje šaty a topánky. Napriek tomu, nikto z nás nechodí do práce nahý a bosý. Nebojme sa dať zamestnávateľom a zamestnancom slobodu. Tak ako sa doteraz naobedovali všetci, ktorí ani doteraz nemali gastrolístky, dokážu sa za peniaze naobedovať aj všetci ostatní. A ak im z obeda nebudú ujedať gastráčové firmy, tak za svoje peniaze dostanú kvalitnejšiu stravu.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.


Už ste čítali?