Rekreačné poukazy - ako je to naozaj? Čo hovoria štatistiky...

Autor: Marián Viskupič | 22.10.2019 o 16:14 | (upravené 22.10.2019 o 16:28) Karma článku: 8,94 | Prečítané:  3553x

Nerobme zo zamestnávateľov rekreačné inštitúcie. Radšej im vytvorme lepšie podmienky, aby boli konkurencieschopní. Ak budú úspešní, budú sami súťažiť o vzácny výrobný faktor - ľudskú prácu.

 

     Oficiálne štatistiky hovoria o raste prenocovaní na Slovensku za prvý polrok 2019 o 11.1% oproti rovnakému obdobiu 2018. U domácich hostí dokonca o 12%. V absolútnych číslach to znamená približne 4 900 000 prenocovaní v prvom polroku 2019, oproti 4 376 000 v rovnakom období 2018. Toto sa na prvý pohľad javí ako skvelý úspech. Keby bol tento rast dosiahnutý pri približne rovnakej ubytovacej kapacite, bol by to skutočne úspech.

     Pozrime sa však na vec bližšie. Počet lôžok v rokoch 2015 – 2018 stagnoval na čísle cca 161 000. Avšak v prvom polroku 2019 kapacita lôžok výrazne stúpla – to je objektívny fakt. Oproti roku 2018 pribudlo cca 16 000 lôžok, pričom je jasné, že takéto číslo nemohlo byť v tak krátkom období dosiahnuté postavením nových ubytovacích kapacít. Je to nárast o 9,8%. Vysvetlenie je jasné – prišlo k nahláseniu neoficiálnych ubytovacích kapacít, ktoré existovali už predtým, fungovali však mimo systém. Toto je jasný pozitívny vplyv zavedenia rekreačných poukazov.

     Celkový počet prenocovaní za prvý polrok 2019 teda významne ovplyvnili zariadenia, ktoré mali prenocovania aj v minulosti, ale neuvádzali ich v štatistikách. Táto veta je pre pochopenie kľúčová – ak sa do oficiálneho systému preklopili čierne lôžka, preklopili sa do oficiálneho systému aj turisti, ktorí na nich spali...a spali na nich aj pred zavedením rekreačných poukazov. Nie sú to reálne noví rekreanti, ktorých pritiahli rekreačné poukazy.

     Porovnávať preto rok 2019 s rokom 2018 len na základe celkového počtu prenocovaní je čarovanie so štatistikou. Ak chceme skutočne sledovať efekt rekreačných poukazov, tak ideálne cez index využitia lôžok domácimi hosťami. To znamená vydeliť počet prenocovaní domácich hostí počtom všetkých lôžok v danom období. Za rok 2018 bol tento index 26,65 noci na lôžko, za rok 2019 je to 27,18. To predstavuje nárast o 2%. Preto si dovolím tvrdiť, že rekreačné poukazy zdvihli prenocovania domácich návštevníkov približne o 2%. Možno ešte čísla z druhého polroku ukážu trochu iné dáta, ale jedno je jasné - v roku 2020 už vyprchá akýkoľvek efekt nárastu prenocovaní spôsobeného rekreačnými poukazmi. Tým skončí aj dodatkový pozitívny vplyv na toto odvetvie.

   Pre porovnanie v roku 2017 prišlo oproti roku 2016 k nárastu indexu využitia lôžok o 7,7% - rekreačné poukazy ešte ani neexistovali.

    Vyvážia však určité pozitívne vplyvy rekreačných poukazov nárast administratívy, byrokracie a s tým súvisiace zníženie konkurencieschopnosti a všetky ďalšie vznikajúce problémy? Fakt je potrebné, aby cca 15% hodnoty rekreačného poukazu odišlo spoločnostiam zabezpečujúcim administrovanie tohto neefektívneho systému? 

   Cestovný ruch si zaslúži podporu a rozvoj...o tom nie je pochýb. Potrebujeme však vyrobiť vlastníkom cca 157 000 spoločností na Slovensku s počtom zamestnancov menším ako 49 vrásky na čele?  Nájdime prosím iný spôsob podpory cestovného ruchu, ktorý nebude na úkor niekoho.

   Zoberme si ako prípad Česko. Je to krajina podobná Slovensku mentalitou i prírodnými podmienkami. Neviem o tom, že by mali nejaký systém rekreačných poukazov. Komplexnú podporu cestovného ruchu však majú na špičkovej úrovni a výsledky to jednoznačne dokazujú. V prvom polroku majú 3,3x viac celkových prenocovaní ako Slovensko a v segmente zahraničných prenocovaní dokonca 4,6x viac.

     Aktuálne boli pri prerokovávaní zákona predložené pozmeňovacie návrhy. Nedokážu však nijak zásadne vylepšiť predložený návrh zákona, keďže zlá je jeho základná idea. V istom zmysle ho dokonca robia ešte komplikovanejším. Napríklad zamestnávateľ je povinný uznať preukázané náklady zamestnanca, ak sa on sám nezúčastnil rekreácie. Stačí ak preukáže, že na rekreácii boli osoby s rodinným alebo obdobným pomer k zamestnancovi. Tak aj za toto má zamestnávateľ vo finále niesť zodpovednosť pri daňovej kontrole.

     Nechajme zamestnávateľov venovať sa ich predmetu podnikania, v tom sú najlepší. Nerobme z nich rekreačné inštitúcie. Radšej im vytvorme podmienky, aby boli konkurencieschopní. Ak budú úspešní, budú súťažiť o vzácny výrobný faktor - ľudskú prácu. Výsledkom budú vyššie platy a lepšie podmienky zamestnancov.  

  Ďakujem kolegovi Michalovi Sklienkovi za spracovanie štatistických podkladov a podnetné pripomienky.    

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?