Rekreačné poukazy 2.0 – sociálne inžinierstvo v praxi

Autor: Marián Viskupič | 15.10.2019 o 0:00 | (upravené 15.10.2019 o 11:00) Karma článku: 4,84 | Prečítané:  1870x

     A terazky mi povedztě Kefalín, čo si vy predstavujetě pod takým slovom absurdný? SNS sa rozhodla podporovať cestovný ruch na Slovensku. Výborná myšlienka, poviete si.

      Cestovný ruch kultivuje krajinu, podporuje ekonomiku, prináša zamestnanosť na miesta, kde je práce málo a väčšinou neničí prírodu. Staň sa vôľa koaličná...narodil sa rekreačný poukaz. V prvom kole pre firmy s 49 a viac zamestnancami. Aktuálne je v parlamente návrh na „zrovnoprávnenie“ menších firiem – povinnosť poskytovať rekreačný poukaz aj pre malých zamestnávateľov.

     Zákon hovorí, že rekreačný poukaz je:

  • nástroj financovania rozvoja cestovného ruchu
  • osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky
  • použiteľný výlučne v Slovenskej republike u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz
  • slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný
  • Zamestnávateľ platí 55 % oprávnených nákladov - maximálne do výšky sumy 275 EUR ročne (zo sumy 500 EUR), čo znamená platbu pre zamestnanca vo výške 225 EUR.

     Už zo zákonnej definície je zrejmé, akú ďalšiu záťaž naložil štát na plecia podnikateľov (ale i verejného sektora) a koľko byrokracie prináša. Zároveň je na mieste niekoľko otázok. Ako k tomu prídu napr. slovenskí ovocinári, výrobcovia vianočných ozdôb alebo chovatelia oviec? Čo slovenskí dopravcovia, bojujúci o prežitie v silnej medzinárodnej konkurencii? Dávať výnimky resp. podporiť nejaké odvetvie je atraktívne – výnimka (špeciálna podpora, dotácia...) je viditeľná, dá sa prezentovať. Navyše v tomto prípade celé náklady štát preniesol na podnikateľov. Lenže ak sa rôzne podpory, špeciality a výnimky narátajú, je z toho nevýkonná ekonomika. Na to aby ekonomika zdravo fungovala, je dôležité aby súťažili medzi sebou nielen firmy, ale aj celé odvetvia.      

     Ďalšia rovina je vzťah zamestnávateľ – zamestnanec s dvoma základnými pohľadmi. Zamestnanec sa teší, že dostal nárokovateľný bonus. Áno, dostal. Teoreticky sa dá povedať, že sa jeho príjmy zvýšili o 275€ ročne. Ak... ak je 24 mesiacov zamestnaný, ak má 225€ na doplatenie spoluúčasti, ak chce ísť na dovolenku, ak akceptuje všetky ostatné podmienky. A hlavne sa jeho príjem zvýši len vtedy, ak zamestnávateľ nezníži dobrovoľne poskytované bonusy o sumu, ktorú ho zákon donútil poskytnúť povinne. Mne sa nezdá, že zamestnanec je víťaz.        

     A zamestnávateľ? Ekonomika sa skladá z odvetví v rastovej fáze, kde sú produkované dostatočné ziskové marže, ale i z odvetví kde každý dodatočný náklad výrazne znižuje konkurencieschopnosť. Sú firmy, kde majú výborne prepracovaný systém zamestnaneckých bonusov, ktoré im umožňujú zamestnávať najkvalitnejších ľudí. Takéto firmy si len povzdychnú nad ďalšou várkou byrokracie. Sú však aj firmy, ktoré zákon dodržia tak, že znížia dobrovoľne poskytované bonusy a nahradia ich rekreačným poukazom. Toto sa týka aj väčšiny verejných inštitúcií. Vnímam ako sa vyvíja tohtoročný rozpočet a v budúcom roku to bude ešte ťažšie. Sú aj firmy, kde bude zamestnancovi silno odporučené nežiadať o rekreačný poukaz. Ani zamestnávatelia nie sú víťazi tejto súťaže – tak či tak majú nové povinnosti a náklady.

     Kto je teda víťaz? Je vôbec?

Treba povedať, že štatistiky ukazujú istý nárast domáceho turizmu. Môže sa zdať, že teda slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu sú spokojní. Naozaj? Do systému rekreačných poukazov totiž vstúpil ešte jeden typ hráčov. Zákon umožňuje, aby rekreačný poukaz bol vydaný vo forme elektronickej platobnej karty. V rámci tejto možnosti platí zamestnávateľ 3% z hodnoty rekreačného poukazu za sprostredkovanie. Komu? Všeobecne sú to spoločnosti poskytujúce služby stravných lístkov. Tieto spoločnosti na druhej strane uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi ubytovacích služieb. A za každý využitý rekreačný poukaz si pýtajú províziu. Zákon ju nijak neurčuje...hovorí sa aj o 10%.

Mám pocit, že sme práve našli skutočného víťaza. Pýtam sa, či v krajine, kde sa normálne dá obed i rekreácia zaplatiť peniazmi, je potrebné vytvárať a podporovať odvetvie, žijúce z provízie zo sprostredkovania obedov a rekreačných služieb?

     Pre kolegov z SNS nám v tejto súvislosti ešte jeden nápad. Čo tak zákonom zakázať možnosť dovolenkovať v zahraničí? Že je to absurdné? A terazky mi povedztě Kefalín, čo si vy predstavujetě pod takým slovom absurdný?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?