Na dnes bolo naplánované mimoriadne zasadnutie Výboru pre financie a rozpočet. Chceli sme s ministrom financií hovoriť o katastrofálnom vývoji tohtoročného rozpočtu. Chceli...avšak koaliční poslanci odmietli schváliť navrhnutý program a teda rokovanie sa neuskutočnilo. Ďalší dôkaz arogancie vládnej moci a dôkaz „sily“ vládnych argumentov.
Vládnou koalíciou prijatý rozpočet verejnej správy pre rok 2019, bol prijatý ako vyrovnaný. Aktuálne však evidujeme odhadovaný deficit cca 1,138 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť identifikuje odchýlky a riziká vývoja rozpočtu v stupni VYSOKÉ RIZIKO.
Tento vývoj je zatiaľ len minimálne spôsobený spomaľujúcou sa ekonomikou (cca na úrovni 100 miliónov eur) z celkového aktuálneho salda -1,138 miliardy. Schodok je spôsobený nadmerným a neriadeným rastom výdavkov, ktoré oproti vlaňajšiemu roku priebežne stúpli o 12,3% (príjmy len +3,3%)*.
I keď v žiadnom prípade nespochybňujem odbornosť a kompetentnosť ministra Kamenického, musím na rovinu povedať, že nemá politickú silu, alebo ako je teraz populárne povedať - nemá politický výtlak, aby dokázal svojmu šéfstvu zabrániť v bezbrehom predvolebnom rozhadzovaní a kupovaní si voličov. Za peniaze, ktorými na dlhé roky zadlžujeme naše deti. A to boli na aktuálnej schôdzi parlamentu schválené novely zákonov, ktoré v budúcom roku zaťažia rozpočet ďalšími stovkami miliónov výdavkov.
Z úst politikov vládnej koalície počúvame, že sa vlastne nič nedeje. „Veď rozpočet s deficitom okolo 1% HDP je stále vnímaný pozitívne.“
Aká je realita?
Nemecko má ôsmy rok po sebe prebytkový rozpočet. Dovolím si tvrdiť, že pri rozumnom hospodárení a nízkej korupcii malo Slovensko mať tento rok tretí prebytkový rozpočet (roky 2017, 2018 a 2019). Máme za sebou bezprecedentné obdobie rastu a prosperity, najvýraznejšie v histórii Slovenska. Ako budeme schopní fungovať v období stagnácie či recesie, ak sme neboli ani v takom úspešnom období dosiahnuť aspoň vyrovnaný rozpočet? Vláda prejedla úspešné roky, neurobila potrebné reformy a nevytvorila rezervy pre horšie obdobia.
Povedzme si, čo znamená deficit v porovnaní s HDP. Porovnávame deficit rozpočtu s najväčším číslom aké v ekonomike existuje – hrubým domácim produktom. Áno, je to tak zaužívané, lebo je to najmilosrdnejšie porovnanie aké je možné. Aktuálne v rozpočte chýba cca 1,138 miliardy a v porovnaní s HDP (cca 94 miliárd eur) – máme deficit 1,19%.
Opustime oficiálnu štatistickú veličinu a pozrime sa optikou iných ukazovatelov:
Porovnajme deficit 1,138 mld€ s celkovým rozpočtom verejnej správy (cca 37 mld€) - takto vypočítaný deficit je 3,1%.
Alebo 1,138 mld€ ku príjmom štátnemu rozpočtu (cca 15,5 mld€). Zrazu zistíme, že takto vypočítaný deficit je už skoro 8%.
A ešte jedno málo zverejňované, ale najreálnejšie porovnanie – príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (teda tie financie, s ktorými pracuje priamo vláda). Tu je situácia ešte horšia – ku 31.8.2019 je deficit vyše 1,6 mld€*, čo je 10,3%. Správa dňa znie, že vláda pár mesiacov pred voľbami míňa o 10% viac financií, ako má v dispozícii. Všetko sú to čísla, ktoré na prahu krízy vyzerajú dosť hrozivo.
Urobme jednoduché porovnanie:
Ak má rodina mesačný príjem 1 000€ a pravidelne jej chýba na vykrytie mesačných výdavkov 100€, má reálny deficit 10%. Môžu pravdivo uznať, že im chýba desatina peňazí potrebných na pokrytie všetkých nákladov a hľadať riešenia. Alebo môžu svoj 100€ deficit porovnať s veľmi dobre situovanými susedmi s príjmami 5 000€ a povedať, že ich deficit ku príjmom susedov sú len 2%. Znie a vyzerá to lepšie, ale je to len milosrdná lož.
Čím rýchlejšie si nalejeme čistého vína, tým väčšiu šancu bude mať Slovensko na zachovanie verejných financií v ako-tak udržateľnom stave. Pokračovanie v aktuálnom vývoji totiž zakladá veľmi vážne problémy v blízkej budúcnosti. Ekonomika už dosiahla vrchol, vstúpili sme do fázy ochladzovania a ďalšie roky budú pravdepodobne veľmi náročné. Navyše i na aktuálnej schôdzi NR SR boli prijaté zákony znamenajúce ďalšie stámiliónové navýšenie výdavkov.
Ešte pár slov ku štátnemu dlhu – je takmer 46 mld€, čo je vyše 8 200€ na každého obyvateľa SR. Aj pri štátnom dlhu je vidieť „čaro“ percent. V porovnaní s HDP dlh v posledných rokoch percentuálne klesal. Ale nie preto, že by sa vláde darilo dlh v absolútnych číslach znižovať – klesal preto, lebo ekonomike sa darilo a HDP stúpal výraznejšie ako rast dlhu. V skutočnosti štátny dlh v absolútnych číslach každým rokom rastie a teda stále rastie i dlh prepočítaný na jedného obyvateľa. Jednoducho povedané – zadlžujeme budúcnosť našich detí, aby nám teraz bolo dobre. Alebo ešte inak - prejedáme si budúcnosť - vláda však nerozdáva občanom udice a kurzy rybárčenia, ale iba pečené ryby.
Aké sú možné riešenia namiesto zadlžovania? Rozumnejšie a nižšie využívanie investičných stimulov a rôznych dotácií všeobecne. Lepší výber aktuálnych daní, hlavne DPH. Naša daňová medzera patrí medzi najvyššie v EÚ. Dôsledný boj proti korupcii a neefektívnemu obstarávaniu, pri ktorom sa peniaze strácajú vo vreckách „našich ľudí“. Štíhly štát, zefektívnenie fungovania verejného sektora, zjednodušovanie pravidiel a procesov a menej úradníkov.
Ďalší pokus o otvorenie rokovania Výboru pre financie a rozpočet bude 26.9. o 8:30.
PS: Predstavu predsedu NRSR Andreja Danka na požičanie si 8mld€ považujem za návrh mimo ekonomickej reality.
Update 26.09.2019: Ani druhý pokus o otvorenie schôdze Výboru pre financie a rozpočet nevyšiel. Koaliční poslanci znovu nezahlasovali za program.
*Zdroj: http://www.rozpocet.sk/web/#/rozpocet/priebezne-plnenie
