Aká bude naša cesta do budúcna?

Autor: Marián Viskupič | 29.10.2017 o 14:31 | Karma článku: 3,91 | Prečítané:  1347x

Pokračovanie príbehu o jednej nekvalitne opravenej ceste. O arogancii moci, o ideológii budúcich mocných...a o tom, či s tým chceme a dokážeme niečo urobiť.   

       Kandidujem vo voľbách do VÚC v okrese Trnava. Áno, tento blog sa dá považovať za súčasť mojej predvolebnej kampane. Ak vám tieto dva fakty stačia na vytvorenie názoru, už ani nečítajte ďalej... 

       Dnešný svet je rýchly. Stačí nám pár sekúnd a vytvoríme si názor, posúdime, odsúdime, necháme informáciu či človeka navždy zmiznúť v hĺbke internetového zabudnutia (aký paradox s pojmom dlhá pamäť internetu). Tento postup sa používa čoraz viac i v rovine reálneho resp. osobného sveta. Všetko je rýchle, kométový vzostup, žiara a do pár dňoch už len prach.

       V celej Európe v poslednom čase čoraz viac bodujú politické strany s extrémnymi nározmi a rétorikou. Zároveň však takmer bez výnimky platí, že Európania sa nikdy nemali lepšie ako dnes. Prečo teda v čase keď ekonomiky rastú, nezamestnanosť je na rekordne nízkych úrovniach, dovolenkový priemysel je v historických číslach, zároveň silnejú extrémistické tendencie? Nie je to práve výsledok dnešného rýchleho sveta, kde fakty zrazu nič neznamenajú a najviac sa ráta pár sekundový, častokrát umeno vytvorený pocit?

       Chápem, že stačí pár sekúnd na posúdenie, že módne tričko sa páči alebo nepáči. Ale prečo používame rovnakú metriku čoraz viac i na zložité situácie, kde to takto nemôže resp. dokonca nesmie fungovať. 4.11.2017 sa rozhodne o smerovaní našich regiónov na najbližších 5 rokov. Rozhoduje sa, ako budú používané peniaze z našich daní, rozhoduje sa o smerovaní školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, ale i o kvalite našich regionálnych ciest. Môžeme rozhodnúť o veciach, ktoré denne ovplyvňujú náš život. Väčšina populácie však urobí rozhodnutie - nezamyslieť sa vôbec, a nepôjde voliť.    

      Mesiace sa venujem jednej téme - oprave cesty III. triedy medzi obcami Zavar a Šúrovce. Roky to bola úzka, životunebezpečná cesta v dezolátnom stave. Viackrát som pomáhal vyťahovať vozidlá, ktoré skončili mimo cesty. Poznal som viacero ľudí, ktorí tu tragicky zahyhuli. 

      Bohužiaľ cesta zostala životu nebezpečnou aj to vykonaní rekonštrukcie za takmer 1 000 000 Eur. Uvedená cesta je "moje blízke stretnutie tretieho druhu" s našou VÚC, a zároveň jasný odchod našich daní na veľmi vzdialené miesta. Nehovorím len o možnej korupcii, ale i o jasne zlých rozhodnutiach Úradu TTSK.

     Áno, robím predvolebnú kampaň. Ale nesľubujem hory-doly, nestaviam vzdušné zámky. Snažím sa poukázať na to, ako zle sa hospodári s verejnými financiami. Hovorím, že je možné znížiť korupciu, robiť lepšie rozhodnutia a za rovnaké peniaze dostať vyššiu kvalitu. 

https://viskupic.blog.sme.sk/c/461174/hodnota-za-peniaze-po-slovensky-alebo-ako-opravujeme-cesty.html

https://viskupic.blog.sme.sk/c/465026/zivotu-nebezpecne-alebo-ako-minut-971-000-eur.html

     Rekonštrukcia bola ukončená, tak ako bola plánovaná - tesne pred voľbami. Nový čierny asfaltový koberec na chvíľu zakryl väčšinu nedostatkov, na prvý pohľad je všetko v poriadku. V predvolebných debatách v médiách zaznelo percento opravených regionálnych ciest v kraji, vodič-volič v rýchlom svete ocení aktuálny stav, detaily o (ne)kvalite opráv nikto nerieši. 

      V rámci mojej predvolebnej kampane som na fb zverejnil fotografiu prasklín v navezenej zemine, ktorá mala slúžiť ako spevnenie okrajov cesty. Táto napohľad nevinná fotka, v sebe skrýva jasnú výpoveď o kvalite prevedených prác. Tak ako sa po pár týždňoch pohla zemina, po pár mesiacoch znovu praskne aj asfalt a objavia sa všetky pôvodné problémy. Bol som zvedavý na reakcie ľudí, bol som pripravený diskutovať, polemizovať, zverejniť ďalšie detaily a fotografie.

https://www.facebook.com/340290151468/photos/a.10150493175256469.426709.340290151468/10155599060891469/?type=3&theater

      Nečakal som pochvaly, veď je predsa predvolebná kampaň a my slováci sme už naučení byť skeptickí voči politike. Prekvapilo ma však, ako blízko mala väčšina komentárov ku extrémizmu, ako málo záležalo na faktoch, ako málo bolo skutočných otázok...    

      Toto je moje hlavné poznanie z aktuálnej kampane - rýchlosť dnešného sveta vie veľmi rýchlo skĺznuť k povrchnosti a k okamžitému odsúdeniu, bez štúdia čo i len základných faktov. Väčšina komentárov sa niesla v takomto duchu. K tomuto sa zároveň pridáva i mlčanie väčšiny, obávajúcej sa okamžitého vyliatia vedra internetovej špiny i na ich hlavy. Horšie je, že tento vzorec sa stále viac začína prejavovať i v reálnom svete s reálnym dosahom na náš život.

      Mám veľké obavy, že slušní inteligentní ľudia strácajú nádej. Týmto sa však otvára veľký priestor pre extrémistov a to nás môže veľmi rýchlo mrzieť. Reálne nám hrozí, že sa 5.11.2017 prebudíme do výrazne tmavozeleného (podľa tričiek) alebo hnedého (podľa ideológie) rána. 

 

     Ak ste sa dočítali až sem, prosím nájdite si do 4.11.2017 trochu času a pozrite, či a aké riešenia jednotliví kandidáti ponúkajú. Len ideológia je zúfalo málo. 4.11.2017 urobte prosím pár krokov a choďte voliť. Nenechajme si vziať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa nás týkajú. 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Slovensko už počúva Gorilu

Jaroslav Haščák sa pokúšal riadiť štát bez toho, aby ho čo i len jeden volič poveril touto úlohou.


Už ste čítali?