Meranie deficitu štátneho rozpočtu cez percento HDP (pre tento rok je plánovaný deficit na úrovni 4,6%) je veľmi milosrdný ukazovateľ. Realita je omnoho horšia - pozrime sa na štátny rozpočet metrikou „sedliackeho rozumu", ktorý každý z nás používa pri svojom rodinnom rozpočte - t.j. ako pomer medzi príjmami a výdavkami. Zistíme, že štát míňa až o 27% viac, ako sú jeho príjmy (rozpočtované výdavky pre rok 2012 sú 17,2 mld.€, rozpočtované príjmy 13,6 mld.€, deficit je teda 3,6 mld.€). Takéto hospodárenie len ťažko možno nazvať trvalo udržateľné. Každý, kto aspoň okrajovo pričuchol k verejnej správe vie, ako šialene a neefektívne sa zvyknú míňať financie na konci každého kalendárneho roka. V tomto absurdnom „stopercentnom" hodnotení, už vyčerpanie zdrojov na 99,96% znamená veľmi zlý výsledok. Všeobecný názor, že dobrý štátny úradník minie rozpočtové zdroje na 100%, sa musí zmeniť. Aktuálny stav je živná pôda neefektívnosti i korupcie a s hospodárnosťou má len pramálo spoločné. Štátny manažér sleduje vyčerpanie rozpočtu a nie efektívnosť použitia finančných prostriedkov - nie je nijako motivovaný šetriť, musí iba dodržať rozpočet. Vyjadrenia typu: „Ak neminiem všetky rozpočtované zdroje, budúci rok nám ich skrátia.", sú uplne bežné. Štandardného štátneho zamestnanca ani nenapadne, že 100%-né spotrebovanie rozpočtu je vlastne vytváranie dlhov. Ak toto celé ešte zasadíme do zložitej reality verejného obstarávania a všadeprítomnej korupcie, máme vysvetlenie aktuálneho stavu verejných financií Slovenska.
Ako z toho von? Motivácia štátnych úradníkov sa musí zmeniť. Nemôže byť žiadaným a odmeňovaným výsledkom, minúť viac peňazí ako sa vyzbieralo od slovenských daňových poplatníkov. Rozpočet každého rozpočtového disponenta je potrebné rozčleniť na dve časti - reálne peniaze a deficitné zdroje. Úspešný manažér musí byť ten, ktorý dokáže iba za použitia reálnych finančných prostriedkov zabezpečiť fungovanie systému, za ktorý zodpovedá. Pri tohtoročných číslach by mal úspešný manažér minúť len 79% rozpočtových zdrojov. Ak spotrebuje viac, používa už deficitné zdroje, ktoré si krajina musí požičať. Manažéri musia byť hodnotení podľa tohto kritéria. Povedomie používania deficitných zdrojov sa musí dostať do myslenia každého štátneho úradníka. Pri použití deficitných zdrojov je potrebné do všetkých kalkulácií zahŕňať aj náklady na získanie týchto zdrojov.
Na záver použijem ďalšiu paralelu s rodinným rozpočtom. Čím viac peňazí rodinného rozpočtu minieme na splátky rôznych úverov a hypoték, tým menej ich zostane na okamžité zmysluplné použitie. Aj štát by najviac ušetril a vygeneroval peniaze pre rozvoj, ak by sa znížila výška dlhovej služby...a na našej navigácii by konečne prestal svietiť dlhodobý cieľ cesty - GRÉCKO.
V súčasnosti riadim Sekciu majetku a infraštruktúry na Ministerstve obrany SR. Výsledky práce a podrobný rozpis výdavkov sekcie v rokoch 2010 a 2011 si môžete pozrieť tu.